- Všade je neporiadok !
Pred desiatimi rokmi som túto vetu opakovala skoro na dennom poriadku. Nevedela som, ako si udržať poriadok a cítila som sa ako úplný idiot.
Myslela som si, že je to proste mnou, že nestíham domáce práce a že som neschopná žena.
Chcem vám teraz napísať, že v tom nie ste sami ak sa cítite podobne a je tu nádej, že sa to zmení.
Pred desiatimi rokmi, som mala byt zaprataný vecami. Veci na mňa padali zo všetkých plôch aj úložných priestorov. Povaľovali sa v kúte, zaprášené sedeli na kuchynskej linke, na nočnom stolíku i konferenčnom stolíku. Na chodbe som ich ledva obchádzala. Bordel izba bola plná zbytočností, ktoré som si myslela, že sa mi ešte niekedy zídu.
Keď som čakala návštevu, rýchlo som všetko odniesla do bordel izby, alebo pivnice, kde bol vstup zakázaný. No po čase som mala nový bordel naspäť. Ako človek môže vôbec upratať, keď má všade toľko vecí? S vysávačom som sa do kútov nedostala, sedačku nevedela odtiahnuť, lebo nebolo kam. Utieranie prachu bolo iba symbolické.
- Ako je to dnes?
Dnes mám minimalistickú domácnosť. Mám vytvorený jednoduchý systém upratovania, ktoré robím počas dňa bez toho, aby som nad tým musela uvažovať. Z času na čas urobím väčšie upratovanie a poumývam napr. pod sedačkou, ale už netrávim každú sobotu celodenným čistením. Víkendy máme vyhradené na oddych. Nepáčil sa mi systém pracovať celý týždeň a cez víkend byť otrokom domácnosti. Sobota upratovať, nedeľa variť. Prosím nie! Toto volanie sa vo mne ozývalo dlho, až kým som neprišla na to, že musím niečo zmeniť.
- Čo sa zmenilo?
Moje myslenie! Uvedomila som si, že môjho muža ani deti to veľmi nezaujíma. Netýkalo sa ich to. Domáce práce boli akosi vždy len na mne. Neznášala som ich. Nevidela som v nich zmysel. Robím to stále dookola a výsledok žiaden. Buď sa budem do konca života len sťažovať, alebo s tým niečo musím urobiť.
- Zbaviť sa zbytočných vecí.
Ako prvé som sa zbavila všetkého, čo sme nepotrebovali. Zbytočnosti zaberali nielen môj priestor, ale aj moju mozgovú kapacitu. Po vyhádzaní vecí sa mi neskutočne uľavilo na duši. Nikdy potom som si už na tie veci nespomenula. Prečo som sa ich teda tak krvopotne celé tie roky držala a odkladala ich? To dodnes neviem. Jedno viem ale isto. Nebolo to až tak jednoduché a trvalo to dlho, kým som našla túto cestu. Nezúfajte, ak vám to nepôjde hneď. Najdôležitejšie je to, že ste už vykročili. Čím bližšie k cieľu budete, tým to pôjde ľahšie. Zbaviť sa vecí, na to treba extra energiu. A my mamy jej máme tak málo. Preto stačí ak začnete len jedným miestom, alebo izbou, alebo dokonca jednou poličkou v skrini. K jednej poličke sa pridá zásuvka, komoda, skriňa, izba a ani sa nenazdáte, bude sa vám oveľa ľahšie dýchať. A nie let to, aj ľahšie upratovať. A to je naším cieľom.
Ak začnete uprataním v jednej izbe alebo jednou skriňou, je to dokonca motivujúcejšie, ako by ste mali behať po celom dome a snažiť sa zbavovať prebytočných vecí naraz. Urobiť to raz a poriadne po malých kúskoch vás namotivuje, lebo výsledok uvidíte hneď.
- Vytvorenie rutiny
Najdôležitejšími úlohami pre udržanie poriadku v domácnosti teda je zbavenie sa vecí, ktoré nepotrebujete, a vytvorenie si upratovacieho systému. Ak som urobila denne niekoľko menších krokov, nebola som na konci týždňa zavalená domácimi prácami. Existuje viaccero pravidiel, ktoré mi v tom pomáhajú. Nie som síce úplne typ človeka, ktorý potrebuje tisíc pravidiel denne a mám rada istú voľnosť a kreativitu, skoro som však pochopila, že keď som na materskej, domácich prác je kvantum. Aby som to zvládla spolu s deťmi a bez večných nárekov na to, že som sa narodila ako žena a aké je to nespravodlivé, nasledovanie týchto pravidiel ma spasilo.
Pravidlo jednej minúty.
Ak nejaká činnosť trvá menej ako minútu urobím ju hneď. Napr. ak ráno vstanem z postele, usteliem si posteľ ihneď. Takto mám celý deň spálňu upratanú.
Pravidlo, chytím sa toho iba raz.
Napr. ak prídem domov, vyzujem sa a topánky hneď odložím. Dám si dole kabát a zavesím ho. Takto sa danej veci chytím iba raz, pri vyzúvaní alebo pri vyzliekaní. Ak by som to nechala len tak, nebolo by to na svojom mieste a vizuálne by to rušilo. Pri upratovaní by som to znovu musela dvíhať a dať na miesto. To isté sa snažím učiť aj svoje deti. Nech si hneď pri príchode domov odložia veci na miesto.
Ak nemáte zaprataný dom či byt, každá vec má svoje miesto. A preto sa veci, ktoré sa počas dňa nakopia napr. na linke, ľahko večer uložia. Ak máte prázdne plochy na stole, linke či komode, izba vyzerá uprataná a vzdušná. Preto je jednoduchšie utrieť prach, či povysávať, ak v miestnosti nezavadzia prílišné množstvo vecí.
